Na území dnešnej obce Kosihy nad Ipľom bolo sídlisko z doby hallštattskej, rímskej, slovanskej a ranostredovekej. Prvou písomnou zmienkou je listina z r. 13261, v ktorej sa v istom spore uvádzajú mená Nicolaa a Stephana, synov Nicolaa de Kezeu. Gyorffy uvádza, že šlo o potomkov starého slovenského rodu Hunt-Poznan, a podľa Karácsonyiho rodostromu patrili do vetvy rodu, ktorá mala sídlo v Ipeľských Úľanoch (okr. LV). V r. 13282 sa títo bratia spomínajú ako susedia pri spore o dnes zaniknutú osadu Inanch, a v r. 13313 v spore o majetky v Malohonte. Po tomto dátume sa táto rodina z histórie obce vytráca – od Karácsonyiho vieme, že Stephanova vetva sa presťahovala do Malohontu a založila rod de Zuha; Nicolaovi potomkovia boli pokračovateľmi úľanskej vetvy. Je preto pravdepodobné, že istý Georgius, syn Benedicta, ktorý sa s prídomkom de Kezeu spomína v r. 13734, k Hunt-Poznanovcom nepatril, a tunajší prídomok získal kúpou tohto majetku (ktorú však nemáme doloženú).

Georgiovo meno aj s prezývkou Saar sa objavuje v listinách z r. 13795 a 13816. Zomrel niekedy okolo r. 13997, a to bez mužského dediča, pretože v tom roku zdedila jeho majetky dcéra Katherina. Tu sa už jeho prídomok a názov sídla spomína vo forme Ipolkeze, čo bolo akiste vynútené vzhľadom na veľký počet sídiel, používajúcich názov Kezeu, ktoré boli na okolí. Čo sa stalo s Katherinou a jej majetkom, listiny neosvetľujú – mohla sa vydať a jej manžel a deti mohli prebrať tunajší prídomok, pretože v r. 14308 sa ako kráľovský poverenec spomína Stephanus de Ipolkezy, syn istého Nicolaa. V každom prípade sa zdá, že aj tento rod vymrel alebo sa odsťahoval, avšak už onedlho sa na scéne objavuje ďalší rod. V r. 14569 dal rod de Palugya tunajšie majetky do zálohy istému Petrovi Horváthovi. V r. 146310 sa s tunajším prídomkom spomína aj zeman z Obeckova, ide však len o ojedinelú zmienku. Petrus Horwath sa v r. 146911 ešte spomína ako novohradský (!) vicekomes, avšak od r. 147612 už používa prídomok de Ipolkezy. Jeho synovia Johannes a Nicolaus v r. 148613 predali akési lúky v Kosihách poddanému z Leklinca menom Ambrus Wodnak. Predovšetkým starší syn Johannes sa na prelome storočí spomína v mnohých listinách, avšak len v nižších funkcíach slúžneho alebo poverenca.

V r. 149714 sa spomína spor zemanov z V. Čalomije proti zemanom z Kosíh, ktorých poddaní mali ničiť chotárne hranice medzi Kosihami a Čalomijou. Z listiny vyplýva, že majetky v Kosihách boli nesmierne roztrieštené, keďže okrem Horwathovcov sa ako kosižskí zemepáni uvádzajú rody de Zalathna, de Nyek, de Ebeczk, de Gew a de Zenthlewryncz. Táto listina však uvádza aj množstvo mien tunajších poddaných: Matheus Balog, Damjanus Bood, Dominicus Esthwan, Blasius Gaspar, Stephanus Halas, Laurentius Halaz, Benedictus a Michael Kosyk, Demetrius Kowary, Blasius Kowath, Benedictus Kyras, Michael Kys Gyewrgh, Antonius a Laurentius Lenche, Georgius, Johannes a Lucas Lewk, Petrus Marthon, Ladislaus Melek, Sigismundus Nagh, Johannes Pongoratz, Stephanus Rakws, Egidius Sythew, Paulus Thar, Michael Thoth, Andreas, Barnabas, Benedictus a Stephanus Varga, Blasius, Damjanus a Gregorius Vasoth, Clemens Zelees a Petrus Zuad. Zemania z rodu de Zenthlewryncz v r. 150015 svoje tunajšie majetky vymenili s rodom de Zob za majetky v župách Bihar a Szabolcs. Johannes dal v r. 150316 jednu poddanskú usadlosť do zálohy Kolárskym, a tí v r. 150717 dostali aj ďalšiu od Nicolaovej rodiny. Tá sa v r. 1507-818 sporila o 4 ďalšie usadlosti s istým Emericom Bodom.

V zálohovej držbe iných pánov nakoniec asi skončila väčšina usadlostí, pretože v r. 1518-1525 sa medzi majiteľmi tunajších majetkov spomína mnoho nových rodov – de Borswa, de Dobrawiza, de Palasth, de Zenthiwan, de Inanch a tiež istý Paulus Tomori. Rozpadom dedičného majetku tak pravdepodobne zanikol aj tretí rod zemanov z Kosíh, pretože po r. 1518 sa už nespomína. Podľa portálneho súpisu Hontianskej stolice z r. 154919 patrila obec zemanom. Niekoľko súpisov sa zachovalo z r. 1711-1220, a podľa týchto tu vtedy mal majetky rod Kajaly. V r. 173821 získal podiely Obeckovských Josephus Blaskovics, o rok neskôr22 aj Stephanus Tihany. Vályi uvádza vlastníctvo rodov Ráday a Boros, podľa Borovszkého tu mali majetky rody Bory, Laszkáry, Berzsenyi, Stummer, Luby a Terstyánszky, spomína aj veľké hospodárstvo Józsefa Kondora.

Zdroj: https://okresvk.wordpress.com/2014/05/28/kosihy-nad-iplom/